Vesmír a život v mágii čísel a v posvätnej geometrii

Všetko je v čase

       Teraz prejdeme na menšie éry z Indickej mytológie, ktoré zároveň porovnáme s érami zo sumerskej mytológie.  V priebehu tisícročí sa niektoré názvy stratili a zrejme preto sa opakujú rovnaké názvy jug. V podstate sa jedná o časové úseky vyjadrené určitými číslami a čísla sú pre nás podstatné nie ich názvy.

  Na oboch stranách tabuľky ak vynecháme nuly, vidíme podobné čísla.  Zvláštnosťou však je to, že odstup medzi nimi je sedemdesiatdva.  Ak tieto pravidelne sa meniace čísla vložíme do kružnice a spojíme priamkami, výsledkom bude pravidelný päťuholník. Takto nenápadne sme sa dostali do geometrie. Mohli by ste namietať, že predsa číslo 432  nepatrí do kružnice, ktorá má len 360 stupňov ale ak uvážime, že je presne o sedemdesiatdva väčšie, môžeme ho na to prázdne miesto dať. Ale prečo 432? Toto číslo tým, že prekračuje kruh nám naznačuje, že sa máme otočiť ešte raz a keď  to urobíme dôjdeme ku číslu 864 a to je číslo o 144 stupňov väčšie ako 720 čo je súčtom stupňov dvoch kružníc. Prvý a posledný bod na kružnici je totožný a zrejme má akýsi význam. Súčet čísel / 432+360+288+216+144=1 440/ nás privádza k výsledku, ktorý je totožný so súčtom minút jedného dňa, ktorý je rozdelený na dve dvanásťhodinové cykly, z ktorých každý cyklus má 720 minút. Že by to bola len náhoda? V počtoch predsa náhody nemajú miesto a preto ešte raz. Deň má dvadsaťštyri hodín ale delíme ho na dvakrát dvanásť hodinové cykly. Hodina má šesťdesiat minút a minúta má šesťdesiat sekúnd. V jednej hodine tak máme 3 600 sekúnd,  v dvanástich hodinách máme 43 200 sekúnd a v dvadsiatich štyroch hodinách  máme 86 400 sekúnd.

   Nie sú vám tie čísla akosi povedomé? Epocha zvaná "sára"  trvá 3 600 rokov, Kráľ  bohov  Anu vládol svetu 43 200 rokov, kým v  jednom prípade sa jedná o roky, v druhom prípade sa jedná o minúty a sekundy ale v oboch prípadoch sa jedná o čas o časové úseky. Zdá sa, že tieto čísla musia mať aj iný význam nie len časový a preto  nech vás to nevyvádza z miery, predbežne sa nebudeme pokúšať o preskoky v čase ale pozrieme sa na ďalšie možné delenie času.

Vládkyne dňa

Každému dňu vládne desať bohýň to znamená, že každá z nich vládne 144 minút:

6 : 00 - 8 : 24

   Buvanesvari

- bohyňa svetov - sily poznania - pravá tvár kozmu - zrelá žena - vládkyňa ranných hodín - prameň véd.

8 : 24 - 10 : 48

  Činnamasta

- dopoludnie - sťatá (bezhlavá) v podobenstve rituálu obety - všetko naše myslenie, konanie je svojim spôsobom obeťou kozmickou - obetavosť vojaka, čestnosť - samo obetovanie - ťudským obetiam  vládnuca z ohňa.

10 : 48 - 13 : 12

  Bairavi

  - hrozná - príšerná - vládne poludniu, predstavuje silu smrti, nie násilnej ale tej, ktorá úž vo chvíli našho zrodu, začne svoju tajnú ničiacu silu vo všetkom. Je pekná, jemná, príjemná, istou rukou nás vedie po cestách života k pochopeniu večnosti smrti.

  13 : 12 - 15 : 36

  Dumavati

- dymiaca, predstaviteľka posmrtného stavu keď z rozstriešteného veškerenstva ostal iba dym. V každej chvíli ju možno vidieť v chudobe, biede, v beznádejnosti. Má agresívnu, žltú, chudú tvár ako žobráci, lepráci, alebo opustenci. Má rada hladovanie a smútok.

15 :36 - 18 : 00

Bagala

- koniec poobedia - pokrytecká predstaviteľka rúcania, búrania, túžby po nivočení, aby sme okrem seba, všetko živé vôkol seba zničili. Bohyňa intríg, kúziel, jedov, porobenisk. Ukrytá je v každom ľudskom konaní.

18 : 00 - 20 : 24

Mantagi

- zjaví sa s posledným zábleskom dňa. - Sila slona, - má rada moc a vládu, stelesňuje kráľovské cnosti a udeľuje spravodlivosť. Nastoľuje poriadok a mier, ale v podstate  je to len mámenie. Na jej zlatom tróne žiarivo vládne nocou sebeklamu.

20 : 24 - 22 : 48

Kamala

- lotosová dievčina, ochránkyňa sveta vidín, je pravím opakom Dumavati - dymiacej. Ona je žiarivosť, bohatstvo, v mnohom je podobná Lakšmi, bohyňou šťastia. Je oblečená v zlatom rúchu. Z drahých váz, ktoré jej donášajú biele slony v potokoch vyteká nebeská ambrózia. Ako bohyňa kupcov predstavuje nositeľku bohatstva. Nad každou pevnou vládou panuje, veškerá vláda z nej pramení, ona panuje nad prvými nočnými hodinami.

22 : 48 - 1 : 12

Kálí

- čierna ničiteľka všetkého života, vládkyňa času temnoty.

1 : 12 - 3 : 36

Tára

- pred úsvitové hodiny - hlad - požieračka všetkého, predstavuje život, ktorý iba skrze požierania iného života môže žiť. Predstavuje kozmický hlad.

3 :36 - 6 : 00

Šodasi

- v podobe šestnásť ročnej dievčiny vládkyňa úsvitu stelesňuje harmóniu sfér. Krása, dokonalosť a harmónia foriem.

  Vezmime si teraz papier a nakreslíme si naň dve kružnice, ktoré označíme číslami ako hodinky a hra čísel môže začať.

    Ak si rozdelíme dvadsaťštyri hodín na desať častí výsledkom sú dve hodiny a dvadsaťštyri minút a to nám dohromady dáva 144 minút. Otočme teraz ručičky o dve hodiny a dvadsaťštyri minút alebo radšej o stoštyridsaťštyri minút? Nastavíme si teda na hodinkách 12:00  a otáčame ručičkami až po 2:24. Teraz si  označíme na jednej kružnici znázorňujúcej hodiny bod na ktorom sa nachádza veľká ručička a na druhej bod, kde sa nachádza malá ručička  a spojíme označené body priamkami na oboch kružniciach. Kým veľká ručička opísala dve plné kruhy a ešte časť dvadsiatich štyroch minút, malá sa posunula len o dvanásť minút.                              

Teraz posunieme hodinky znovu o stoštyridsaťštyri minút a                     poznačme si body na ktorých sa ručičky zastavili a samozrejme body spojme priamkami. Hodinky teraz ukazujú štyri hodiny a štyridsaťosem minút čiže, veľká ručička sa zastavila na 48-ej minúte a malá ručička na 24-ej minúte.                   Ak postúpime ďalej o stoštyridsařštyri minúty malá ručička sa zastaví na 36-ej minúte a veľká na 12-ej minúte.

   To znamená, že je sedem hodín a dvanásť minút. Doplníme čiary a znovu postúpime o 144 minút bude teda deväť hodín a a tridsaťšesť minút. Teraz sa malá ručička dostala na úroveň štyridsať osem minút a veľká na úroveň tridsaťšesť minút. Poznačíme, prepojíme a o 144 minút posunieme.

Obe ručičky skončili na dvanástke a to znamená, že sme na konci jedného cyklu a na začiatku druhého cyklu. Nezabudnime dotvoriť priamky a môžme sa čudovať. Kým pomocou malej ručičky pri jednom obehu, teda za dvanásť hodín, sme vytvorili jedným ťahom päťuholník, pomocou veľkej ručičky po dvanástich obehoch sme vytvorili päťramennú  hviezdu. Keďže deň má dvadsaťštyri hodín musíme celý proces zopakovať ešte raz a budeme mať dve päťuholníky aj dve päťramenné hviezdy.  Ale nie je hviezda ako hviezda. Tým, že sme prekročili kružnicu s číslom 432 sme sa dostali o kolo vyššie a pokračujeme vlastne v špirále a nie v kruhu takže dve hviezdy sú vlastne začiatky dvoch špirál a dve špirály vedľa seba hovoria vám niečo?

Človek má denne pred očami kód života v číslach i v geometrii a predsa ho nie je schopný vidieť.

 Precesia rovnodennosti

 Tento jav, ktorý poznáme ako kolísanie zemskej osi opisujúcej dlhú, pomalú kružnicu poznali už aj Sumeri. Výsledkom toho kolísania je fakt, že súhvezdie zhodujúce sa s rovnodennosťou sa v priebehu času postupne mení. Zaujímavá je doba, ktorú potrebuje zemská os k opísaniu celého kruhu je to 25 920 rokov. V priebehu roka zem prechádza dvanástimi znameniami zverokruhu a jarná rovnodennosť pripadá na 21. Marec a týmto dňom slnko vstupuje do znamenia Barana. Avšak v skutočnosti už 2 160 rokov sa Sĺnko nachádzalo v znamení Rýb a nie v znamení Barana, práve vďaka výkyvu zemskej osi a v nasledujúcich dvatisíc sto šesťdesiatich rokoch bude sa Sĺnko nachádzať v čase jarnej rovnodennosti v znamení Vodnára. Zemská os totíž rotuje znameniami opačne ale astrológia túto skutočnosť jednoduco ignoruje.
Ako vidíme aj kolísanie zemskej osi má svoj presne určený čas, ktorý je nápadne podobný svojou číselnou hodnotou predošlím časovým úsekom a z toho vyplýva, že kolísanie je zámerné a nie náhodné.

Je zaujímavé sledovať ako sú tieto čísla navzájom prepojené : veľká kružnica, ktorú opisuje zemská os sa uzatvorí za 25 920 rokov ak toto číslo vydelíme tristošesťdesiatimi výsledkom je číslo 72 a toto číslo sa rovná číslu 12 v kružnici delenej na šesťdesiat častí a 72 x 5 = 360 a podobne 12 x 5 = 60.  Ak vydelíme číslo 2 160 čo je doba prechodu jedným znamením číslom 72 výsledkom bude 30 no a toľko dní trvá prechod slnka jedným znamením v roku. Tak ako v prírode je všetko so všetkým prepojené tak i tieto čísla i keď sa zdajú na prvý pohľad rôzne, sú navzájom prepojené a tvoria nerozlučný celok. Pohyb Zeme nie je náhodný ale predom vypočítaný dej.

 Posvätná geometria  

    Zememeračstvo                                                                                         - koníček praveku

 Vďaka vynálezu lietadla sme sa mohli pred pár desaťročiami dozvedieť o tom, že niekto tu musel pred tisícročiami pobehovať s " metrom v ruke" a vyznačovať po celej zemi body, na ktorých sa majú stavať megalitické stavby. Ak totiž tieto body spojíme priamkami, vytvoríme pravidelne päťuholníky, a v nich päťramenné hviezdy, ktorých účel je nám skrytý. Kto a prečo si dal takúto námahu s presným vymeriavaním bodov na zemeguli, o guľatosti Zeme samozrejme musel vedieť, nakoľko priamky prekračujú kopce i doliny, rieky i moria, presahujú zo severnej pologuli na južnú aby potom v miestach kde sa navzájom pretínajú vytvorili body, na ktorých budú postavené stavby, ktoré prečkajú tisícročia. A aby toho nebolo málo tak na mega stavby nanosili kamene z mnoho kilometrov vzdialených lomov.

Ak by tieto body na Zemi neboli dôležité z nejakého dôvodu, určite by sa s ich vytýčením nikto nezapodieval a ten kto sa stým zapodieval, vedel toho viac o Zemi než vieme mi, to znamená, že pred nami  tu bola vyššia civilizácia, ktorá nám tu nechala svoj odkaz okrem iného aj v kameni.

Máme tu teda 20 základných bodov, ktoré ak spojíme vytvoria dvanásťsten. 5 bodov sa nachádza pod seveným pólom, 5 bodov nad rovníkom, 5 bodov pod rovníkom a 5 bodov nad južným pólom. Keďže máme 4 krát 5 prstov ľahko si to zapamätáme. To som povedal schválne lebo podobnosť nie je len náhodná.   Teraz však pokračujme. Z každého bodu vychádzajú 3 priamky, ktoré nám vytvárajú 12 päťuholníkov. Do vnútra každého päťuholníka nakreslíme  päťramennú hviezdu to znamená, že z každého bodu do vnútra  päťuholníka smerujú ďalšie dve priamky čo na tri smery dáva počet 6 takže súčet priamok vychádzajúcich z každého bodu je 9.  No a už len tak mimochodom   20 x 9 = 180. 

Teraz sa nám vytvoril uprostred každej hviezdy päťuholník čiže je to 5 bodov v každom z dvanástich päťuholníkov a to nám dáva súčet :         12 x 5 = 60.

Do týchto päťuholníkov nakreslíme zase päťramenné hviezdy tým v každom tak vznikne ďalších 5 bodov takže súčet je zase 12 x 5 = 60.

Ak by to niekomu náramne pripomínalo 60 minút a 60 sekúnd tak ho môžem ubezpečiť, že aj mne.

Takže teraz máme 2 x 12 = 24 hviezd na Zemeguli.

 x

 Teraz sa však zamerajme na geometriu. Takto vyzerá rozložený a zložený dvanásťsten. Dve koncové obrazce na rozloženom dvanásťstene sú v tomto prípade severný a južný pól a ich stredom prechádza zemská os. Zostávajúcich desať päťuholníkov čaká na svoju  príležitosť, vystriedať sa na pozícii zemských pólov. Pri najbližšom "konci sveta", k takejto výmene pólov  dôjde. Keďže nič vo vesmíre netrvá večne, tak je len samozrejme, že z času na čas aj zemská os sa premiestni z jedneho miesta na druhé. Aj kolísavý pohyb Zemskej osi je samozrejme nutný a to len preto lebo v živom svete sa jednoducho všetko musí hýbať a aby sa nepohybovala ledabolo chaoticky svoj pohyb má presne vymedzený a nevybočí z neho lebo je to pohyb zákonitý. Všetok pohyb vo vesmíre  podlieha rytmu a rytmus je pravideľne sa opakujúci dej. Z toho teda vyplýva, že nieto priamočiareho pohybu iba pohybu v kruhu. Ale čísla hovoria aj o tom, že kruh sa neuzatvára ale pokračuje, ibaže o poschodie vyššie. Povieme si to jednoducho pomocou čísel; jednotky končia deviatkou a nie desiatkou a to preto lebo desiatka je jednotkou medzi desiatkami práve tak ako stovka je jednotkou medzi stovkami , ktoré končia zase deveťstovkou a pokračuje sa zase jednotkou vo forme jeden tisícovky až do deväť tisícovky a tak ďalej. Tento špirálovitý pohyb nám naznačujú aj hodiny ako sme si mohli všimnúť pri kreslení päťramennej hviezdy pomocou minút.     V prvom kole začíname od nuly presúvame sa do bodu  144 , odtiaľ k bodu 288 a tretím bodom je už 432 to znamená, že sme sa ocitli v druhom kole preto lebo sme prekročili 360 stupňový kruh.                                                                                                                                                                             Na chvíľku sa magnetizmus zeme vytratí a v tom krátkom momente zem stratí svoju rovnováhu a prevrhne sa. Kým sa magnetizmus obnoví zem stihne urobiť dve kotrmelce a pri treťom sa zastaví tak, že terajší severný pól sa ocitne o 144 stupňov nižšie smerom k južnému pólu. V tej dobe terajší južný pól bude severný a opačne. Zemská os sa teraz posunula o sedemdesiatdva stupňov a zmenila sa polarizácia. Katastrofu spôsobí to, že zem sa začne točiť okolo osi, posunutej o sedemdesiatdva stupne a tým pádom sa posúvať budú kontinenty praskať bude zemská kôra niektoré častí pevniny sa potopia a iné vynoria z hlbín mora a vysoké divoké vlny spláchnu aj pamiatku po dnešnej civilizácii. Novú zem potom, ľudia, ktorí prežijú s pomocou bohov postupne zmenia na rajskú záhradu. Slnko bude potom vychádzať na západe a celé hviezdne nebo bude nové, z pohľadu zo zeme, posunuté o 144 stupne. Hviezdne nebo ako ho vidíme v dnešnej dobe budeme môcť vidieť zase až po dvanástich koncoch sveta. 

Ďalej nás čísla na vedľajšom obrázku upozorňujú na to, že pri treťom kroku kreslenia pentagramu sme prekročili možnosti, ktoré nám dáva kruh, čiže dostali sme sa za číslo tristošesťdesiat a pokračujeme vlastne v druhom kruhu, ktorý je vyššie položený takže naša cesta je špirálovitá. Takýmto špirálovitým spôsobom sa pohybuje aj naša zem vo vesmíre nie v kruhu ani v elipse ale vo špirále, ktorá pri pohľade z vrchu vyzerá ako elipsa. Vďaka tomuto špirálovitému pohybu zeme dochádza k takzvanej precesii rovnodennosti. Tento pomalý kruhový  pohyb znameniami, ktorý trvá 25 920 rokov, z čoho na každé znamenie pripadne 2 160 rokov je    známy dnes ako kolísanie zemskej osi. Ak by sa zemská os nekolísala stala by sa osou čiernej diery a jej prvým sústom by bola zem; ale o tom až na budúce.