Priestor
Priestor = 0
na článku sa pracuje!
Všetká hmota vesmíru uhnetená do jednej guľôčky vybuchne a rozletí sa všetkými smermi do prázdnoty nekonečného priestoru. Takto vraj vznikol vesmír. Každé zrniečko prachu v tomto prípade by letelo priamym smerom od stredu preč, (viď obrázok) lebo nič ho v tom nebrzdí, takže by sa už nikdy viacej so susedným zrniečkom nestretlo. Teraz je tu ale otázka, z čoho sa potom vytvorilo hviezdne nebo há? A sme v háji s rozumom, babo raď ! To čo sa prieči logickému mysleniu nerobí problém mysleniu vedeckému. V trojrozmernom svete by sa zrniečka prachu síce nikdy stretnúť nemohli ale vo štvorrozmernom svete by to už možné mohlo byť, tam kde nedovidím môžu sa diať aj zázraky. Tak sa teda vytvoril rozmer štvrtý a dostal názov „Časopriestor“. Podľa mňa by sa mohol nazývať aj „cólštokopriestor“ lebo v podstate ide o to aby sa ničote priestoru pridala akási spočítateľná číselná hodnota. To však problém nevyriešilo a museli sa hľadať ďalšie priestory. Tie posledné sa nazvali super strunami a pôvodne ich bolo tuším až dvadsaťšesť ale potom ich zredukovali na desať čo považujem za veľkú škodu, mohli radšej ešte zopár pridať a mohli sme mať „priestorovú super harfu“. Vyzerá to proste tak, že pri tom veľkom tresku sa nie len hmota ale aj priestor rozbil na márne kúsky a tak dnes máme niekoľko špajziek v priestore, ktoré sa nazývajú dimenzie a v tých sa robí novodobá alchýmia. Ešteže máme takých vzdelancov, ktorý aj z trojrozmerným videním dokážu dovidieť až do desiateho rozmeru a možno aj ďalej, „kam sa hrabe Hablov teleskop...“, asi to bude závisieť od diplomu. Viete čo je ešte zvláštne , že najviac hmoty z veľkého tresku zostalo v blízkosti miesta výbuchu. Že toto Vatikán ešte nevyhlásil za zázrak! Podľa vedátorov teda, vo vesmíre fyzikálne zákony neplatia. Keby to kozmonauti vedeli,...
Ale podľa nášho sedliackeho rozumu fyzikálne zákony sú platné v celom vesmíre a to z jediného dôvodu; Pretože veľký tresk sa nekonal a všetky hmotné častice sa pohybujú v priestore po kruhových či elipsovitých dráhach. Priestor nie je zakrivený lebo „nič“ nemôže byť krivé ani rovné ani ináč tvarované. Priestor je nehmotný a preto nemôže mať žiadnu príťažlivú ani odpudivú silu a preto ani nemôže na telesá pôsobiť. Pôsobí vždy len hmota na hmotu. To, že sa dráha svetla zakriví pri prelete v blízkosti slnka nie je spôsobené s tým, že priestor je zakrivený ale s tým, že fotón, ktorý je nosičom svetla je hmotný a tým pádom podlieha zákonu príťažlivosti a preto sa jeho dráha vedľa hviezdy zakriví. Že čo sú čierne diery by nám najlepšie vedeli vysvetliť lovci tornád. Je oko uragánu čiernou dierou? Aj táto maličkosť dokazuje to, že čo je hore je aj dole. Materiál je síce rozdielny ale princíp podobný. Červia diera ako prechod z vesmíru do vesmíru je samozrejme detinská špekulácia.